K zime patrí sneh, zimné športy, zimné oblečenie a starostlivosť o zvieratká v lese. Tieto poznatky deti ovládajú z vlastnej skúsenosti i z výchovno – vzdelávacieho procesu v materskej škole. Ale pretaviť tieto poznatky do reálneho života je najlepší spôsob utvrdenia vedomostí detí. Nám sa to vďaka snehovej nádielke podarilo. Deti mali v priestoroch školskej záhrady MŠ Skalica, EP Hviezdoslavova za úlohu využiť sneh nielen k zábave, ale aj k učeniu. Najprv na hracej ploche sledovali vlastné stopy i stopy mačky. Porovnávali veľkosti i smer týchto stôp. Prostredníctvom detských formičiek a vedierok tvorili stavby zo snehu. Využívali priestorovú predstavivosť, fantáziu i kreativitu. Snehové gule využili na stavbu snehuliakov s využitím prírodnín z okolia. Drevené preklápacie hojdačky im poslúžili ako rovnoramenné váhy – prikladali a odoberali sneh tak, aby hojdačky boli v rovnováhe. Získavali tak poznatky o množstve a objeme. Pobyt vonku si užili a učenie vonku v plnej miere naplnilo nielen výkonové štandardy Školského vzdelávacieho programu k danej tematike, ale i úprimnú detskú zvedavosť a kreativitu.

Hviezdičky z MŠ Skalica, EP Hviezdoslavova sa v stredu 25.1.2023 zúčastnili interaktívneho programu Malý Jurkovič. V rámci výstavy v Záhorskom múzeu v Skalici ich p. Soňa Spáčilová vtiahla do obdobia tvorby Dušana Jurkoviča – významného slovenského architekta so svetovým uznaním. Zábavnou formou ich sprevádzala výstavou, pričom deti určovali budovy, ktoré poznajú z okolia, napr. Kultúrny dom v Skalici a rôzne detaily z neho. Podporila tak detskú zvedavosť a záujem o históriu, ktorá ich obklopuje v bežnom živote pri prechádzaní mestom Skalica. Po presunutí sa do časti výstavy, kde sa nachádza nábytok navrhnutý Jurkovičom, sa deti stali jeho pomocníkmi a na pripravené makety vytvorili vlastné návrhy izieb. Využili pritom zmenšené maketky jeho nábytku, ktoré dopĺňali na základe vlastnej fantázie. Využili strihanie, lepenie, kresbu a najmä spontánnu detskú predstavivosť a fantáziu. Veru, čas, ktorý mali vyhradený im ani nestačil na realizáciu všetkých nápadov. A tak sa s „ tetou Soňou“ dohodli, že k stavbe drevených domov, ktoré sú súčasťou výstavy, sa vrátia do múzea v sprievode rodičov. Tieto autentické prvky zanechali v deťoch veľké výzvy vnímania histórie ako základu estetického cítenia a presahu do prítomnosti. Veríme, že toto stretnutie v Záhorskom múzeu nebolo posledné a už sa tešíme na ďalší program pre deti predškolského veku.